emocionálny pretlak.

Kto by to bol povedal, že jeden z najlepších zážitkov v mojom živote sa odohrá hneď po tom, ako vystúpim z verejného WC ...


Ale pekne po poriadku.
Poznáte prudko geniálnu skupinu Imagine Dragons? Ak nie, nezúfajte, hneď sa zoznámite.

Títo šuhaji z Las Vegas sa dôverne kamarátia s hudbou už od roku 2009, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostali až minulý rok, keď uzrel svetlo sveta ich debutový album Night Visions.
Priznávam, nebyť jednej dobrej duše, ktorá mi poslala skladbu Demons, by som o existencii nejakých Dragonov ani len netušila (dobrá duša, budem ti do smrti vďačná). Demons sa mi okamžite zapáčila, tak som teda prečesávala YouTube, s cieľom nájsť od nich ďalšie skladby. Misia dopadla úspešne, dopracovala som sa k celému albumu. Po jeho vypočutí nastala chvíľa hodná pomenovania - "Môj život už nikdy nebude ako predtým." 
A veruže nepreháňam. Ak totiž natrafíte na skupinu / interpreta, ktorý nemá potrebu spievať o tom, koľko stihol absolvovať intímnych pomerov alebo koľkými litrami alkoholu je zaťažená jeho pečeň, je to niečo ako zázrak. Zázrak menom Imagine Dragons. Okrem toho, že z vyššie spomínaného albumu sa mi pod kožu vryli všetky, VŠETKY, piesne, oceňujem fakt, že na live performance neznejú ako priškrtené mačatá, ale sú to ozaj hudobníci s veľkým H.
 Preto vo chvíli, keď som sa dozvedela, že v rámci svojho turné sa dostavia aj do Prahy, nastali u mňa infarktové stavy a sľúbila som si, že tam MUSÍM ísť. Jednoducho, šla som si ruky, nohy dolámať, aby som nad nimi mohla naživo slintať.

Napokon som na cestu do Prahy zlanárila spolužiačku a tatka, ktorý nás tam odviezol. Nebudeme si klamať,  ukázalo sa, že cesta autom nebol práve najšťastnejší nápad, keďže po

1. pri hľadaní ideálnej polohy na spánok som vystriedala snáď všetky akrobatické polohy, keďže stiesnené priestory auta neumožňovali taký luxus, aby som si vystrela nohy 
2. tatkove znalosti slovenských ciest preukázali isté trhliny, keď sme absolvovali neplánované prehliadky Žiliny, Ostravy a Brna pri snahe vymotať sa odtiaľ správnym smerom 
3. úsek medzi Brnom a Prahou sa niesol v znamení modlitieb, aby sa môj žalúdok z neustáleho natriasania nerozpľaštil na prednom skle. 

Odhliadnuc od menších komplikácií počas cesty sa však výlet do Prahy stal nezabudnuteľným zážitkom. Už sa pomaly dopracujeme k tomu, o čom som točila v úvode. 

Koncert sa mal konať o 20.00 v klube SaSaZu, avšak do mesta sme vyrazili pre istotu už skôr, aby sme to kvôli nášmu pomenej vyvinutému orientačnému zmyslu našli včas. Okolo piatej sme sa motali po Pražskej tržnici, keď tu zrazu príroda zavolala a so spolužiačkou Viki sme šli navštíviť verejné WC. Akonáhle sme z neho vyšli, telo mi zaplavil adrenalín .. 

Priamo pár metrov pred nami stáli oni !!! Nie v plnom počte, "len" spevák a bubeník sa prechádzali pomedzi stánky. Keď som sa dostala do stavu ako takého premýšľania, usúdila som, že chcem fotku. Áno, určite s nimi musím mať foto ! Nabrala som odvahu, pristúpila k nemu a vysúkala zo seba otázku, či sa s nimi môžeme odfotiť. 

Dan (spevák, naľavo), očividne zaskočený, že sme ho spoznali, sa usmial a súhlasil. Obetným fotografom sa stal tatko (bol nútený fotiť mojim mobilom, čomu zodpovedá aj kvalita fotky . Ak by mi srdce nevyskočilo až do krku, spýtala by som sa ich, ako sa im tu páči, alebo povedala niečo v zmysle, ako milujeme ich hudbu. Samozrejme, to mi napadlo až po tom, čo odkráčali ďalej a rozlúčili sa " See ya tonight".

Ešte dlho potom, čo odišli, sme rozdýchavali, čo sa práve udialo. Telá sme mali zaplavené endorfínmi ešte skôr, než bol ich koncert. 

A čo sa týka koncertu .. 

• 20.00 - hromadné šliapanie končatín - vpúšťanie do sály. (blbci spred vchodu mi skonfiškovali môj jediný zdroj tekutín)
• 20.09 - odohral sa zázrak č. 2 - ušli sa nám fleky rovno v druhom rade zboku! 
• 20.10 - 21.00 - nekonečné čakanie na oficiálny začiatok koncertu (z toho tepla a masy ľudí som si pripadala ako v sardinkovom náleve) 
• niečo po 21.00 - vystúpenie predkapely. ak si želáte vedieť názov, tak si to vygooglite, ja si ho teda nepamätám :D 
• niečo po 22.00 HALLELUJAH, konečne vystúpili na pódium !! 

Vysokokvalitná fotografia č. 1 - Demons

Ak vám poviem, že všetci prítomní spievali s kapelou, čo si z toho vyvodíte ? 

Áno, bolo perfektne. Mala som možnosť vidieť, ako niekto žije hudbou. Privádzali nás do varu, každú pieseň vygradovali a nešli striktne podľa štúdiových verzií. Malú ochutnávku koncertu nájdete tu 

Verím, že po dočítaní článku nezostane vaše srdce chladné, a vypočujete si od nich aspoň pár songov :D V takom prípade odporúčam predovšetkým - Demons, Radioactive, Bleeding Out, Its Time, Nothing Left To Say , moje srdcovky. Ale v záujme obohatenia vášho vnútra odporúčam celý album.

A nakoniec. Keďže s mojim vysokokvalitným foťákom v mobile by som extra kvalitné fotky nespravila, prikladám tie od Matej Slezák photography.
Och, aby som nezabudla. Dan bol taký šikovný, že si stihol počas jedného vystúpenia (tuším v Berlíne) zlomiť pravú ruku. Napriek tomu neodvolal koncert a presunul zákrok na chirurgii. A odohral skvelý koncert. To je tedy něco!

Skladba Amsterdam 

Dan a jeho charakteristické trieskanie do bubna.

Tooooľko bolo ľudí. 

Koniec môjho emocionálneho výlevu.